Rast cien je prirodzená súčasť trhovej ekonomiky a napriek tomu, že ho spoločnosť vníma negatívne, určitá nízka miera inflácie je žiadúca a preto je cieľom menovej politiky väčšiny centrálnych bánk cenová stabilita charakterizovaná ročnou mierou inflácie na úrovni okolo 2 %. Takáto miera inflácie je pre ekonomiku prospešná z viacerých dôvodov.

Iné formy zmien v ekonomike

Mierny rast cien pôsobí na ekonomiku stimulačne, podporuje dopyt, znižuje dlhové zaťaženie krajín, firiem a domácností, zabezpečuje stabilitu a ochranu pred inflačnou a deflačnou špirálou. Okrem inflácie existujú aj iné formy zmien cenovej hladiny v ekonomike. Naopak, nežiaducimi stavmi v ekonomike sú deflácia alebo záporná inflácia, teda pokles cenovej hladiny, ale aj príliš vysoká miera inflácie alebo dokonca jej extrémna forma - hyperinflácia. V oboch prípadoch pôsobí takýto vývoj cien na danú ekonomiku a jej obyvateľov destabilizačne až devastačne , pričom dôsledkom je strata dôvery v menu, štát a jeho inštitúcie. Že je to naozaj tak, sme sa mohli presvedčiť v minulosti už veľa krát. Najlepším príkladom je Nemecko v medzivojnovom období, kde bezhlavé tlačenie peňazí na financovanie vojny a následné reparácie spôsobilo, že v roku 1923 nastala hyperinflácia na úrovni 32 400 %. S hyperinfláciou bojuje veľa rozvojových krajín. Naopak s defláciou bojovali posledné roky najmä rôzne rozvinuté ekonomiky.

Deflácia síce znamená rast hodnoty peňazí, no v skutočnosti pôsobí demotivujúco na spotrebiteľov, nakoľko znižuje rast daného hospodárstva. Ak totiž spotrebitelia očakávajú, že ceny sa v budúcnosti znížia, budú odkladať nákup tovarov a služieb, aby ich následne kúpili lacnejšie. To zníži dopyt, spôsobí pokles HDP, rast nezamestnanosti a bude mať za následok ďalší pokles cien. Tento jav sa nazýva deflačná špirála. Ďalším negatívnym dôsledkom deflácie je rast hodnoty dlhov, teda aj problémy s ich splácaním.

• Deflácia predstavuje opak inflácie, teda pokles cien.
• Dezinflácia popisuje spomalenie inflácie, resp. zmiernenie rastu cien.
• Slumpflácia označuje stav, kedy sa ekonomika nachádza v recesii a zároveň je prítomná inflácia.
• Stagfláciou sa označuje stav, keď rast HDP stagnuje a zároveň je v ekonomike prítomná inflácia.

Rast cien je podľa základnej ekonomickej teórie štandardne spôsobený nerovnováhou na trhu medzi ponukou a dopytom. Ak je dopyt po tovare alebo službe väčší ako jeho ponuka, výrobcovia automaticky reagujú zdvihnutím ceny, čím sa ekonomika dostáva späť do rovnováhy. Infláciu vyvoláva aj pokles ponuky pri zachovaní rovnakej úrovne dopytu. Môže ju spôsobiť aj rast cien vstupov, ako sú mzdy a suroviny, čo sa následne premieta do ceny koncových produktov. V tomto prípade ide o nákladmi tlačenú infláciu.

Ako sa chrániť proti vysokej inflácií

Dôsledky inflácie sme už z časti popísali v prvej časti. Najdôležitejším z nich je pokles hodnoty peňazí, predovšetkým z hľadiska ochrany a budovania finančného majetku. Držanie majetku v jeho najlikvidnejšie forme – v hotovosti, má síce určité výhody, treba však počítať s jeho postupným zmenšovaním, ktoré spôsobuje inflácia. Je preto rozumné investovať časť majetku do rôznych druhov aktív, čím zabezpečíme nielen jeho zveľadenie, ale aj diverzifikujeme riziko. Investovať je možné do reálnych alebo finančných aktív. V nasledujúcej časti sa zameriame na finančné nástroje z pohľadu výnosu v časoch vyššej miery inflácie, ktoré zažívame práve dnes. Na to, aby investor dosiahol kladný reálny výnos, musí byť výkonnosť daného aktíva vyššia ako inflácia. To znamená, že ak ročná miera inflácie má hodnotu napríklad 6 % a výnos aktíva bol za daný rok 8 %, investor dosiahol reálny výnos iba 2 %. Nasledujúce nástroje sú zoradené od najkonzervatívnejších po tie najrizikovejšie.

V prvej časti sa zameriame na nástroje peňažného trhu, na ktorom sa obchoduje s krátkodobými dlhovými cennými papiermi so splatnosťou do 1 roka, ako sú štátne pokladničné poukážky, komerčné papiere a depozitné certifikáty. Krátkodobé úrokové sadzby sú silne závislé od nastavenia menovej politiky centrálnej banky. V prípade, ak sa očakáva sprísňovanie politiky, tak ako je to dnes, krátkodobé sadzby rastú a cena nástrojov peňažného trhu klesá. Krátkodobé sadzby sú však stále pomerne nízke, v eurozóne dokonca záporné. Ak si to zhrnieme, je vysoko pravdepodobný ďalší pokles ich ceny, pričom výnos do splatnosti je záporný. V aktuálnej situácií, preto nepovažujeme tieto nástroje za vhodnú investíciu.